Vedeli ste o tom, že aj jablká môžu mať svoje dni? Alebo aspoň jeden, zato medzinárodný? Pripadá na 21. októbra a je to deň venovaný pôvodným odrodám jabĺk.
Veľkovýroba ovocia v dnešnej dobe dokázala upraviť aj ovocné stromy pre svoje potreby a tým pádom sa originálne jablká pomaly stávajú vzácnosťou a ohrozeným druhom. A pretože aj pozemky záhrad obyčajných ľudí sú väčšinou malé, aj záhradkári si zaobstarávajú šľachtené ovocné stromky s menším vzrastom.
Už máte úrodu ovocia pozberanú? A už ste všetko spracovali? A čo orechy? Už sú uskladnené? Kompóty zavarené, pečený čaj v pohároch, lekváre uložené? Koreňová zelenina v už je v bedničkách? A čo kapusta? Naložená či vás to ešte len čaká? A koľko vám toho ostalo ešte na poli alebo na stromoch?
Či sa nám to páči alebo nie, leto skončilo. Veď stačí skoro ráno pohľad z okna na autá so zamrznutými oknami a je nám všetkým jasné, že sa musíme pripraviť na chladné noci a prízemný mráz. A nemyslím len vytiahnuť zo skrine dlhé kabáty a teplé topánky. Hovorím o rastlinách v záhrade a tiež o tých na balkóne. Ako ich uchrániť pred poškodením prízemným mrazom.
Poviete si, prečo nie? Veď stačí zájsť do hypermarketu a kúpiť si ich. Čerstvé, šťavnaté, práve dovezené kdesi zo Španielska. Ale ja mám na mysli naozaj čerstvé paradajky, práve odtrhnuté. Ktoré nikde necestujú, dozrievajú poctivo na slniečku a nie v metánovej atmosfére alebo chladiacom kontajneri na lodi alebo v kamióne. Kde ich zobrať v októbri? No predsa na balkóne, na svojom balkóne. Neveríte?
Jeseň znamená pre každého záhradkára vyvrcholenie jeho snaženia. Na poliach, stromoch či viniči sa zbiera úroda. A tá sa spracováva a uskladňuje na neskoršie časy. Bohatá úroda je odmenou pre záhradkára, ale môže byť aj jeho nočnou morou.
Táto výzva zaznela v televíznom vysielaní. Nie, nebojte sa, nezačal sa už predvolebný boj. Aspoň nie u nás. Táto výzva pochádza od našich južných horkokrvných susedov. A hoci sa jedná už o staršiu záležitosť, stále nestratila na pikantnosti.
Každý rok v záhradke iný, každý rok praje iným plodinám. U nás je to tentoraz rok sliviek. Slivky zarodili hádam ako ešte nikdy. A pretože nechodíme do záhradky každý deň, tak pod stromami je modro. Našťastie padajú na trávu, takže nie sú obité a nie sú ani červivé, takže sa dajú pozbierať. Spolu s tými obratými zo stromu je to zakaždým za veľké vedro. Ale čo s nimi?
Občas mám pocit, že žijem v najsuchšej časti Slovenska. Hoci televízne rosničky aj webové služby hlásia dážď, u nás nič. Keď hlásia občasný dážď, zrejme občas inde, len nie tu. Keď miestami prehánky, tak na iných miestach, len nie u nás. Čo môže vyhovovať dôchodcom na prechádzkach a cykloturistom na výletoch, ale nie pestovateľom a záhradkárom.
Dokonca ani ľuďom v bytovkách to nemôže byť dobre, keď pred oknami majú trávu žltú ako slama, spálenú slnkom. Ako keby obrázky zo savany a nie zo stredu Európy.
Drenážná vrstva je dôležitou súčasťou pestovania kvetín a stromčekov v kvetináčoch a kontajneroch. Má za úlohu postarať sa o to, aby korene rastlín nestáli vo vode, ak pri zálievke vodou nešetríte. V každom televíznom programe o záhradke môžte vidieť používanie drenážnej vrstvy a fólie. Viem ich však používať správne?
Pestovať rastliny alebo stromčeky v kontajneroch je vhodné vtedy, keď ich v priebehu roka chcete mať možnosť premiestňovať. Najčastejšie v zime do tepla, aby nezmrzli.
Sladké dozrievajúce ovocie na stromoch v záhrade láka zahryznúť sa do šťavnatého plodu a vychutnať si jeho chuť a vôňu. Škoda len, že rovnaké chute okrem záhradkára a jeho rodiny majú aj osy a sršne. A tak až pričasto nájdeme broskyne, marhule či žlté hrušky nahryznuté práve týmto hmyzom. Záhradkári inštinktívne tieto poškodené plody zo stromov odstraňujú, aby ich sladká vôňa nelákala k opakovanej návšteve.
Človek má až príliš často tendenciu so všetkým, čo sa mu nepáči a čo mu nevyhovuje, bojovať. Vynakladať veľa úsilia na dosiahnutie takmer nedosiahnuteľného cieľa. A pritom niekedy len stačí využiť slabosť „nepriateľa“ vo svoj prospech a nechať ho jednoducho tak.
Byt v paneláku – info
Pestovanie.info
Odoberať