Odoberať
Izbové kvety treba z času na čas presadiť. Jednak koreňový systém kvetov sa zväčšuje a treba mu dopriať viacej miesta vo väčšom črepníku, jednak aj zem je „vyžitá“ a aj napriek častému hnojeniu už nedokáže poskytnúť rastline všetky potrebné živiny a bolo by dobré ju úplne vymeniť.
Pri presádzaní väčšieho množstva kvetov sa vám môže nahromadiť pekná kôpka starej zeminy. Čo s ňou? Vyhodiť ju do kontajnera by bolo nezmyslom. Aj keď je to vlastne použitá zemina a možno nie je úplne najkvalitnejšia pre izbové kvety v malých kvetináčoch, je ešte vždy dosť dobrá a v mnohých prípadoch kvalitnejšia, ako pôda v mnohých záhradách. Preto ju môžeme ešte použiť a je mnoho miest, kam sa ešte môže hodiť.
Mäta pieporná je často pestovaná v našich záhradkách ako liečivá bylinka, aj keď je veľmi invazívna a správa sa ako burina. Ak jej vytvoríte dobré podmienky, teda priepustnú vápenatú pôdu bohatú na živiny a humus na teplom a vlhkom stanovišti, rozrastie sa vám po celej záhrade. Preto ju niektorí záhradkári odporúčajú pestovať v nádobách, aby ju mali ako-tak pod kontrolou.
Zdravie a dobrá kondícia pestovaných rastlín závisí od mnohých faktorov. Niektoré ovplyvniť vieme, iné nie. Keď ale začneme so starostlivosťou včas, získame silné sadenice, ktoré len tak niečo neohrozí. A s pomocou Lignohumátu je to hračka. 
Pomaly sa blíži obdobie, kedy dozrieva ovocie v záhrade a zelené plody sa menia do žlta a červena a dostávajú sladkú chuť. A chuť na ne dostávajú nie len deti, ale aj osy. A osy v záhrade môžu ohroziť malé deti, ktoré si ch pri svojom šantení nemusia včas všimnúť, a tiež mám ničia výsledky nášho snaženia v záhrade. Plody marhúľ alebo broskýň či sliviek, načaté osami, potom rýchlo podliehajú skaze.
V záhradách sa onedlho ukáže tohoročná úroda. A vyvstane opäť otázka, čo s ňou. Ako ju spracovať. Ako uchovať tú časť ovocia, ktorú nedokážeme okamžite ako čerstvú skonzumovať. S prvými jahodami to nie je problém, len sa po nich zapráši. Jedia sa čerstvé alebo so šľahačkou, zmixované do koktailov a podobne. Ovocia ale s postupujúcim letom pribúda, aj množstvo aj druhy a zrazu máme všetci plné bruchá. A bedničky a vedierka sa plnia. Čerešne, ríbezle, slivky, maliny, černice, egreše…
Chutia vám jahody? Máte ďaleko do záhrady? To vôbec nemusí byť problém. Stačí, ak máte balkón alebo okno otočené na slnečnú stranu a môžete si pestovať jahody aj doma, v črepníku. Pre takéto domáce pestovanie sa hodia odrody, ktoré netvoria veľa odnoží a spokoja sa s menším priestorom. Samozrejme aj plody sú menšie, zato ich môžete mať veľa a čerstvé prakticky každý deň.
O pestovaní zeleniny vo vode ste už isto počuli. Hydroponické pestovanie sa nepoužíva len pre exotické rastliny, ale žiaľ, aj pre veľkovýrobu „klasickej“ zeleniny, ako paradajky, papriky či uhorky. Že ste to nevedeli? Aspoň už chápete, kde sa berie tá „chuť“ veľkopredajných paradajok.
Vošky sú nepriateľom záhradkára, aj keď pohľad na ne môže byť dvojaký. Vošky sajú šťavu z listov a spracovávajú z nej bielkoviny. Cukry spracovať nevedia, preto ich vylučujú na zadočku. Táto medovica je potravou pre včely a mravce, ktoré si svoje kolónie vošiek pestujú a chránia pred prirodzenými nepriateľmi, napríklad lienkami. Vošiek je viac druhov, asi toľko, ako druhov rastlín a stromov, ktoré napádajú. Neselektívny výber postrekov na hmyz dokáže zahubiť nie len vošky, ale aj lienky, ktorých vývoj je dlhší, a preto máme občas problém s premnožením vošiek. Ako proti nim zakročiť prírodnými prostriedkami?
