Odoberať
Niekedy aj napriek našej najlepšej starostlivosti sú rastlinky napadnuté škodcami. Vošky a puklice či iná chrobač bezostyšne poškodzuje naše balkónové alebo izbové kvety, bylinky a zeleninu. Ako proti nim zakročiť, ako ich zlikvidovať tak, aby sme v prípade bytových a balkónových rastlín nenasmradili v byte. A v prípade zeleniny alebo byliniek, ktoré sú určené na konzumáciu, nemuseli sa báť žiadnej chémie alebo čakať na skončenie ochrannej lehoty?
Existujú prostriedky, ktoré si nemusíme doma vyrábať a pritom sú účinné, ale zdraviu človeka a domácich maznáčikov neškodné? Sám som pred rokmi musel podobné prostriedky hľadať na zahraničných internetových stránkach a objednávať cez ebay.com. Dnes sa dajú kúpiť aj na Slovensku.
Po intenzívnom využívaní zeme pri pestovaní zeleniny či iných plodín je nevyhnutné vrátiť do pôdy živiny, ktoré boli rastlinami použité. Toto rieši hnojenie. Podľa dostupných možností ľudia hnoja maštaľným hnojom, granulovaným či inak spracovaným prírodným hnojivom alebo hnojivami umelými. Potešiteľné je, že sa opäť začína do popredia dostávať takzvané zelené hnojenie. A to ako u malých záhradkárov, tak aj u veľkých pestovateľov na lánoch polí. Nie všetky plodiny je vhodné používať ako zelené hnojivo a tiež treba vedieť, kedy je správna doba ho používať.
Izbové kvety treba z času na čas presadiť. Jednak koreňový systém kvetov sa zväčšuje a treba mu dopriať viacej miesta vo väčšom črepníku, jednak aj zem je „vyžitá“ a aj napriek častému hnojeniu už nedokáže poskytnúť rastline všetky potrebné živiny a bolo by dobré ju úplne vymeniť.
Mäta pieporná je často pestovaná v našich záhradkách ako liečivá bylinka, aj keď je veľmi invazívna a správa sa ako burina. Ak jej vytvoríte dobré podmienky, teda priepustnú vápenatú pôdu bohatú na živiny a humus na teplom a vlhkom stanovišti, rozrastie sa vám po celej záhrade. Preto ju niektorí záhradkári odporúčajú pestovať v nádobách, aby ju mali ako-tak pod kontrolou.
Pomaly sa blíži obdobie, kedy dozrieva ovocie v záhrade a zelené plody sa menia do žlta a červena a dostávajú sladkú chuť. A chuť na ne dostávajú nie len deti, ale aj osy. A osy v záhrade môžu ohroziť malé deti, ktoré si ch pri svojom šantení nemusia včas všimnúť, a tiež mám ničia výsledky nášho snaženia v záhrade. Plody marhúľ alebo broskýň či sliviek, načaté osami, potom rýchlo podliehajú skaze.
O pestovaní zeleniny vo vode ste už isto počuli. Hydroponické pestovanie sa nepoužíva len pre exotické rastliny, ale žiaľ, aj pre veľkovýrobu „klasickej“ zeleniny, ako paradajky, papriky či uhorky. Že ste to nevedeli? Aspoň už chápete, kde sa berie tá „chuť“ veľkopredajných paradajok.
Vošky sú nepriateľom záhradkára, aj keď pohľad na ne môže byť dvojaký. Vošky sajú šťavu z listov a spracovávajú z nej bielkoviny. Cukry spracovať nevedia, preto ich vylučujú na zadočku. Táto medovica je potravou pre včely a mravce, ktoré si svoje kolónie vošiek pestujú a chránia pred prirodzenými nepriateľmi, napríklad lienkami. Vošiek je viac druhov, asi toľko, ako druhov rastlín a stromov, ktoré napádajú. Neselektívny výber postrekov na hmyz dokáže zahubiť nie len vošky, ale aj lienky, ktorých vývoj je dlhší, a preto máme občas problém s premnožením vošiek. Ako proti nim zakročiť prírodnými prostriedkami?
Poznáte to. Na pár dní v lete opustíte svoj byt a po návrate ratujete kvety na balkóne, ktoré tú horúčavu ledva prežili. Toľko ste sa s nimi natrápili, kým ste ich vypiplali a teraz sa bojíte ísť na dovolenku alebo na pár dní na návštevu, aby ste i tú krásu šmahom ruky neprišli.
